máš ostrý jazyk
gramofónovú ihlu
rozohrávajúcu moje letokruhy
pod očami
miťažknú zámotky svetla
ktoré unikli z temnej kinosály
budeme prehĺtať horké sliny
a nikto sa s nami nepodelí
prestanem dýchať.. veľmi pomaly
aby ma pred tým neudali
tvojím spomienkam na otvorené žily
dávam červenú
len tak predídem ďalšiemu treniu
kože o vodu
keď ráno zotieraš poslednú slzu
môjmu vyžmýkanému svedomiu